1. Stúpanie

Po vzlete je dovolené používať maximálny výkon motora po dobu 6 minút. Potom je nutné motor ochladiť na nominálnom režime.

Najvýhodnejšie rýchlosti stúpania od zeme až do dostupu lietadla:

 H ( m)

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

Vpr (km/h)

360

350

340

330

320

310

300

290

Poznámka: pri stúpaní nad 5000 m je možné udržovať pravú vzdušnú rýchlosť 390 km/h (podľa tenkej ručičky)

Tieto rýchlosti je možné používať pri stúpaní do rôznych výšok (do priestoru, pri nácviku pristátia podľa OSP atď.) Pri stúpaní od zeme do H = 7000 m je potrebné udržovať otáčky 97 %.

Behom stúpania je v kabíne automaticky udržiavaný pretlak vzduchu. Do výšky 2000 m je tlak v kabíne rovnaký ako v okolitej atmosfére. Nad 2000 m sa pretlak v kabíne zvyšuje. Zvyšovanie pretlaku je uvedené v tabuľke:

Skutočná výška letu v metroch

2000

4000

6000

7000

Výška v kabíne
v metroch

2000

2800

3500

4000

Pretlak v kabíne
v kp/cm2

0,06

0,12

0,20

0,21

Teplota v kabíne je udržiavaná v rozsahu + 15 až + 26°C. Pri letoch na dostup je k udržaniu teploty v kabíne nutné zapnúť automat vyhrievania kabíny “HORÚCI” a to v zime už na zemi, v letnom období vo výške 2000 až 3000 m. Inak zamrznú sklá kabíny.

To sa stáva i pri dlhodobých horizontálnych letoch vo výškach nad 6000 m a pri dlhodobom kĺzaní, keď sú znížené otáčky motora a tým aj teplota dodávaného horúceho vzduchu je nízka vplyvom nízkej teploty okolitého vzduchu.

Preto je pre zabezpečenie dobrého výhľadu z lietadla zvlášť dopredu, nutné zapnúť vyhrievanie čelného skla. Musí byť zapnutý hlavný vypínač elektromagnetického ventilu vyhrievania (za POM) a ručným ovládačom voliť takú teplotu, aby čelné sklo nezamrzlo. Tento ovládač je umiestnený na boku kabíny u ľavej nohy pilota a otvára sa smerom dopredu. 

Pri letoch nad 4000 m je nutné používať kyslíkovú masku a padákový kyslíkový prístroj. Kyslíková maska sa nasadzuje na zemi.

Upozornenie:  Maximálna povolená výška letu je 7000 m (viď. Letové obmedzenia)

Pri klesaní z výškového letu je nutné v H = 3000 až 2000 m skontrolovať chod motora pozvoľným presunutím POM (za 3 až 4 s) do polohy maximálnych otáčok. Ak otáčky motora nereagujú na pohyb POM, použiť izolačný ventil.

 

2. Zvláštnosti techniky pilotáže lietadla v pracovnom priestore

S lietadlom je možné vykonávať všetky obraty jednoduchej i vyššej techniky pilotáže. Oproti iným typom lietadiel má niektoré zvláštnosti pri pilotáži: 

  1. Dokonalý výhľad z lietadla a ľahké určovanie priestorovej polohy lietadla.
  2. Veľký rozsah rýchlostí od 800 km/h (M = 0,75) do 160 km/h umožňuje pri vertikálnych obratoch získať výšku až 2000 m.
  3. Letové vlastnosti pri pádových rýchlostiach nedovoľujú lietadlu pád do vývrtky.
    Lietadlo sa do vývrtky dostane iba po veľmi hrubej chybe pilota.
  4. Pri zvýšených rýchlostiach je priečne riadenie lietadla sťažené, pretože ovládanie krídielok je priame, bez hydraulických zosilovačov.
  5. Pri vykonávaní vertikálnych obratov je možné používať vyvažovaciu plošku výškového kormidla  i v priebehu vykonávania obratu, aby boli zmenšené sily pôsobiace na riadiacu páku. 
  6. V priebehu obratu dochádza k preťaženiu od – 2 do +5 g. Môže byť použitý aj maximálny násobok zaťaženia.
  7. Pri zbytku paliva 200 L nesmú byť dopustené záporné násobky, pretože môževysadiť motor.

 

3. Zatáčka o 360°

Lietadlo je v zatáčkach ľahko ovládateľné a stabilné. Pri pretiahnutí v ostrej zatáčke, ak rýchlosť poklesne pod 180 km/h lietadlo varuje trasením. Ak pilot hrubo nepoužije kormidlá, lietadlo v žiadnom prípadeneprejde do vývrtky. V prípade trasenia je nutné povoliť riadiacu páku až trasenie ustane. Potom je možné pokračovať v zatáčke. Pri nácviku ostrých zatáčok v malých a stredných výškach používať prístrojovú rýchlosť 350 km/h.

V tabuľke sú uvedené najvýhodnejšie parametre zatáčok o 360° (po celú dobu zatáčky je potrebné dodržat všetky uvedené parametre).

Výška letu
( m )

Váha lietadla
( kg )

Najmenší polomer
( m )

Pri rýchlosti v pr
( km/h )

Najkratší čas
( s )

Pri rýchlosti v pr
( km/h )

Najväčší náklon
( ° )

 Pri rýchlosti v pr
( km/h ) 

0 m

2900 kg

232 m

215 km/h

22 s

270 km/h

68°

381 km/h

5000 m

2676 kg

470 m

250 km/h

39,5 s

350 km/h

61°

430 km/h

Technika vykonávania zatáčok s prídavnými nádržami sa prakticky nelíši od zatáčok bez prídavných nádrží. Jednotlivé parametre uvedené v tabuľke však neplatia.

 

4. Bojová zatáčka

Bojová zatáčka sa vykonáva s maximálnym režimom motora a s rýchlosťami neprevyšujúcimi maximálne dovolené rýchlosti lietadla. Pred začiatkom obratu je treba v klesaní pod uhlom 20 až 30° pri maximálnych otáčkach nabrať rýchlosť. Po dosiahnutí určenej rýchlosti plynulým pritiahnutím riadiacej páky previesť lietadlodo stúpania pod uhlom 30 až 40° a súčastne do náklonu s nepatrným vychýlením smerového kormidla.

Začiatočný uhol stúpania 30 až 40° sa bude postupne zmenšovať s klesajúcou rýchlosťou. Náklon bude zo začiatku 10 až 15°, v konci druhej polovice bojovej zatáčky 65 až 70°.

Na začiatku obratu je nutné udržiavať preťaženie 2,5 až 3 g, ktoré sa s klesajúcou rýchlosťou zmenšuje až na 1,5 g. Pri dosiahnutí rýchlosti 200 km/h lietadlo zvoľna previesť do horizontálneho letu.

V priebehu bojovej zatáčky musí lietadlo vykonať zatáčku o 180° a rýchlosť nesmie poklesnúť pod 180 km/h.

Technika vykonania ľavej i pravej bojovej zatáčky je rovnaká.

 

5. Zvrat

Zvrat je možné vykonávať vo výškach od 2000 m do dostupu lietadla, ako zo zasunutými, tak aj s vysunutými vzdušnými brzdami.

Z cvičných dôvodov sa zvrat vykonáva z výšky 3000 m pri prístrojovej rychlosti prechodu do obratu 250 km/h.

Prechod do zvratu sa vykonáva z horizontálneho letu, alebo z mierného stúpania pod uhlom 10 až 15°. Po dosiahnutí určenej rýchlosti je treba otočiť lietadlo na chrbát vychýlením riadiacej páky do strany vykonávaného zvratu s nepatrným vyšliapnutím pedálu nožného riadenia. Asi 20° pred polohou lietadla na chrbte je nutné prerušiť otáčanie lietadla postavením kormidiel do neutrálnej polohy. Súčastne stiahnuť POM do polohy “Voľnobeh”.

Lietadlo na chrbe nepridržiavať, ale riadiacu páku priťahovať tak, aby bolo lietadlo vybrané zo strmhlavého do horizontálneho letu pri prístrojovej rýchlosti asi 470 km/h.

V priebehu vyberania strmhlavého letu preťaženie dosiahne hodnoty 3 až 3,5 g.

Ľavý zvrat od pravého sa prakticky nelíši.

 

6. Premet

Premet sa vykonáva z výšky 2000 až 5000 m pri maximálnom výkone motora.

Z cvičných dôvodov sa premet vykonáva z výšky 2000 m pri začiatočnej rýchlosti 480 km/h. Túto rýchlosť je treba nabrať v klesaní. Akonáhle lietadlo dosiahne predpísanú rýchlosť, je potrebné riadiacu páku priťahovať tak, aby pri dosiahnutí preťaženia 3,6 g opisovalo krivku vo vertikálnej rovine bez zmeny úsilia na riadiacej páke. Pred dosiahnutím horného bodu premetu, je potrebné priťahovanie riadiacej páky zmenšovať tak, aby v okamžiku, keď je lietadlo v polohe na chrbte, bola rýchlosť najmenej 180 km/ha násobok 1,5 g. V hornom bode premetu znižovať pozvolne otáčky motora až na voľnobeh, nepridržiavať lietadlo na chrbte, ale ho previesť do strmhlavého letu. Ďalej pokračovať ako pri vyberaní zvratu. Premet sa môže dokončiť buď s použitím, alebo bez použitia vzdušných bŕzd.

Pri vykonávaní niekoľkých spojených premetov sa nemusí znižovať výkon motora, je však nutné druhú polovicu premetu vyberať energickejšie, aby strata výšky bola čo najmenšia.

 

7. Prekrut

Prekrut sa vykonáva z výšky maximálne 4500 m pri maximálnom výkone motora. Prvá polovica prekrutu sa vykonáva rovnakým spôsobom ako prvá polovica premetu s tým rozdielom, že musí byť nabraná rýchlosť prechodu 500 km/h. V hornom bode prekrutu je nutné dodržiavať rýchlosť minimálne 190 km/h. V  polohe na chrbte (nos lietadla je mierne nad horizontom) riadiacu páku mierne potlačiť, aby sa lietadlo nedostalo do klesania a súčastne vychýliť krídielká do strany vykonania výkrutu. Pritom je nutné použiť pedálu nožného riadenia, aby sa lietadlo okolo pozdĺžnej osi otočilo o 180° čo najskôr.

Asi 10° pred zrovnaním do horizontálneho letu je nutné dať kormidlá do neutrálnej polohy. Otáčky motora zostávajú maximálne až do skončenia prekrutu.

Ak rýchlosť v hornom bode prekrutu je menšia než 190 km/h, je nutné prekrut buď nevykonávať a obrat dokončiť zvratom, alebo znížiť nos lietadla mierne pod horizont, v polohe na chrbte zvýšiť rýchlosť na 190 km/h a až potom dokončiť druhú časť prekrutu v klesavom lete.

Technika vykonania pravého, alebo ľavého prekrutu sa od seba nelíšia.

 

8. Výkrut

Výkrut je možné vykonávať v rôznych výškach a pod rôznymi uhlami ku skutočnému horizontu.

Z cvičných dôvodov sa výkrut vykonáva vo výškach 2000 až 8000 m pri najvýhodnejšej rýchlosti 400 km/h. Pred vykonaním výkrutu je nutné upraviť rýchlosť a previesť lietadlo do stúpania pod uhlom 10 až 15°. Ďaľšie stúpanie zastaviť, plynulým vychýlením riadiacej páky a nepatrným tlakom na pedál nožného riadenia v smere otáčania lietadlo otočiť okolo pozdĺžnej osi o 360°.

Aby sa predišlo klesaniu nosa lietadla pri lete na chrbte, je nutné miernym potlačením riadiacej páky udržať nos lietadla nad horizontom. Pri náklone 90° (po otočení o 90° a 270°) je potrebné vyšlapnutím horného pedálu nožného riadenia zabrániť, aby nos neklesal (zmena funkcie kormidiel), čím by došlo k strate výšky. Pred dosiahnutím normálnej horizontálnej polohy je nutné zrovnať pedály nožného riadenia, zrovnať krídielká a mierným priťahovaním riadiacej páky udržiavať lietadlo v horizontálnom lete.

Výkruty sa môžu vykonávať i pri vyšších rýchlostiach. Otáčanie lietadla je však pomalšie a ovládanie krídielok ide ztuha. Preto je nutné počítať s tým, že zvlášť pri menšom uhle stúpania pred zahájením výkrutu, dôjde k strate výšky. To je potrebné vziať do úvahy pri letoch v malej výške nad terénom.

 

9. Strmé stúpanie

Strmé stúpanie je možné vykonávať vo všetkých výškach s maximálnym výkonom motora a pri rýchlostiach nepresahujúcich maximálne dovolenú v danej výške.

Pred zahájením strmého stúpania je potrebné v klesaní zvýšiť rýchlosť až na maximálne dovolenú (M = 0,7). Priťahovaním riadiacej páky previesť lietadlo do stúpania pod uhlom až 90°. Zo začiatku je potrebné strmé stúpanie nacvičovať pod uhlom 60 až 80°. Po dosiahnutí zvoleného uhlu mierným potlačením riadiacej páky zabrániť ďaľšiemu zvačšovaniu uhla stúpania. Veľkosť uhla stúpania a udržiavanie lietadla bez náklonu sa kontrolujú podľa umelého horizontu.

Strmé stúpanie sa do horizontálneho letu vyberá zatáčkou na ľubovoľnú stranu. Začiatočná rýchlosť vybrania strmého stúpania je 270 až 300 km/h pri uhloch 60 až 80°.

Strmé stúpanie je možné vybrať aj zvratom, polozvratom, alebo kombináciou zatáčky a zvratu.

 

10. Súvrat

Súvrat sa vykonáva s maximálnym výkonom motora vo výškach nad 2000 m pri rýchlosti prechodu nad 500 km/h.

Po dosiahnutí stanovenej rýchlosti je potrebné lietadlo previesť do strmého stúpania pod uhlom 50 až 80°. Pri rýchlosti až 250 km/h vyšliapnuť pedál nožného riadenia do strany požadovaného obratu. Lietadlo má snahu sa otočiť na chrbát, preto je potrebné lietadlo pomocou krídielok udržiavať v rovine súvratu.  V tejto fázi sú kormidlá “skrížené”, nie sú však v krajných polohách, takže lietadlo neprejde do vývrtky. V okamžiku, keď nos lietadla prechádza horizont, znížiť otáčky motora na voľnobeh. Napriek tomu, že prístrojová rýchlosť je pri tomto obrate takmer nulová, je súvrat plynulý, lietadlo je ovládateľné a nejaví snahu k pádu do vývrtky.

Pri ďaľšom klesaní nosu lietadla pod horizont je nutné zrovnať pedály nožného riadenia a krídielka. Akonáhle sa rýchlosť zvýši nad 350 km/h, plynulým priťahovaním riadiacej páky vybrať lietadlo zo strmhlavého letu.

 

11. Zvrat zo strmého stúpania

Zvrat zo strmého stúpania je možné vykonať v tak, aby výška pred prevedením do zvratu bola minimálne 2000 m.

Najskôr je nutné zvýšiť rýchlosť na maximálnu dovolenú. Potom previesť lietadlo do stúpania pod uhlom 50 až 80°, mierným potlačením riadiacej páky zabrániť ďaľšiemu zväčšovaniu uhla. Akonáhle rýchlosť klesne na 350 km/h, plynulým pohybom kormidiel do strany zvratu otočiť lietadlookolo pozdĺžnej osi o 180°. Pred dosiahnutím polohy na chrbte zrovnať kormidlá a pozvoľným priťahovaním riadiacej páky previesť lietadlo do zvratu tak, aby rýchlosť v lete na chrbte bola najmenej 180 km/h. V tejto polohe znížiť otáčky motora na vzdušný voľnobeh a pokračovať vo vyberaní zvratu.

 

12. Strmhlavý let

Strmhlavý let je dovolené vykonávať pod ľubovoľným uhlom s plynom, alebo bez plynu, a to tak, aby behom celého obratu včítane vyberania strmhlavého letu nebola prekročená maximálna dovolená rýchlosť 800 km/h (do výšky 1900 m), alebo M = 0,75 (nad 1900 m), ani násobok preťaženia – 4 až +8 g (s prídavnými nádržami – 3,5 až +7 g).

Prechod do strmhlavého letu môže byť vykonaný  zo zatáčky, zvratu, alebo z klesania.

Strmhlavý let musí byť vybraný v nariadenej bezpečnostnej výške nad terénom.

 

13. Špirála

Špirála sa vykonáva s náklonom 45° podľa umelého horizontu a s otáčkami motora na voľnobehu.

Pred prechodom do špirály je nutné upraviť kĺzavý let s rýchlosťou 250 až 300 km/h, potom koordinovaným pohybom riadiacej páky a nožného riadenia previesť lietadlo do zatáčky. Vykonanie špirály sa kontroluje podľa umelého horizontu a podľa ďaľších pilotážno-navigačných prístrojov (rýchlomeru, váriometru, výškomeru, zatáčkomeru atď.).

Zmenšeniu, alebo zväčšeniu rýchlosti v špirále sa čelí potlačením, alebo pritiahnutím riadiacej páky, alebo zmenšením, alebo zväčšením náklonu.

Špirála sa vyberá zrovnaním náklonu a vybratím lietadla z kĺzavého letu so súčastným zvyšovaním výkonu motora.

 

14. Sklz

Sklz sa vykonáva s vysunutým podvozkom a pristávacími klapkami s prístrojovou rýchlosťou 200 až 220 km/h.

Pred vykonaním sklzu je nutné znížiť rýchlosť letu na 280 km/h, vysunúť podvozok a pri rýchlosti 240 km/h tiež klapky na 30°. Upraviť otáčky motora na vzdušný voľnobeh. Prechod do sklzu vykonať vychýlením lietadla zo smeru pomocou nožného riadenia so súčastným vychýlením krídielok na opačnú stranu.

Výchylka smerového kormidla i krídielok je závislá na veľkosti sklzu. Sklz je ľahko vykonateľný až do plnej výchylky nožného riadenia.

Koordinovanými pohybmi orgánmi riadenia je potrebné udržiavať priamy smer kĺzania (na pristátie) a zároveň pridržiavaním riadiacej páky vylučovať snahu lietadla byť “ťažký na hlavu”.

Sklz sa vyberá zrovnaním náklonu so súčastným uvolnením pedálu nožného riadenia.

Ak sa sklz vykonáva za účelom skrátenia na pristátie, musí byť jeho vybratie ukončené vo výške minimálne 50 m.

 

15. Vývrtka

Privedenie lietadla do vývrtky

Lietadlo L-29 padá do vývrtky iba následkom hrubej chyby v technike pilotáže, spočívajúcej v nadmernom pritiahnutí riadiacej páky a nekoordinovaným vyšliapnutím nožného riadenia.

Z výcvikových dôvodov je dovolené vykonávať najviac 3 otáčky vývrtky z výšky prechodu najmenej 5000 m. Ťažisko lietadla musí byť v povolenom rozmedzí centráží.

Pred vykonaním vývrtky je nutné:

  • presvedčiť sa, že v priestore nie sú iné lietadlá
  • vyvažovací mechanizmus (trimer) výškového kormidla nastaviť do neutrálnej polohy, ktorá zodpovedá vyváženiu lietadla pri vpr = 300 až 320 km/h

Prevedenie lietadla do vývrtky je nutné vykonávať týmto postupom:

 

  • vo výške 5000 m presunúť POM na voľnobeh
  • zvoliť orientačný bod pre začiatok vybrania vývrtky
  • v horizontálnom lete, alebo v miernom stúpaní plynulým priťahovaním riadiacej páky znížiť vpr na 170 až 180 km/h
  • plynule plne vyšliapnuť pedál vo smere vývrtky, plne pritiahnuť riadiacu páku a v tejto polohe kormidlá držať po celú dobu vývrtky. Krídielka je potrebné pri prechode i vo vývrtke udržovať v neutrálnej polohe.

 

Lietadlo potom ľahko prejde do vývrtky na stranu vyšliapnutého pedálu.

Chovanie lietadla vo vývrtke

Vývrtka je charakterizovaná neustálenosťou a výraznou nerovnomernosťou, ktoré sa prejavujú ako v priebehu prvej, tak i ďalších otáčkach.

Behom prvej otáčky predok lietadla niekoľkokrátstúpa a klesá v rozmedzí uhlu sklonu 20 až 80° vzhľadom k horizontu. Pri stúpaní predku klesá uhlová rýchlosť otáčania a na riadiacej páke sa prejavujú sily strednej veľkosti. Pri maximálnom zdvihnutí predku sa niekedy otáčanie preruší, lietadlo sa nakloní na opačnú stranu, vykoná štvrť až pol otáčky v opačnom zmysle, počom znova prudko prejde do otáčania v pôvodnom zmysle a predok prudko poklesne. Pri klesaní predku sa zväčšuje uhlová rýchlosť otáčania a prejavuje sa pomerne silné trasenie riadiacej páky.

Prístrojová rýchlosť v priebehu otáčky stále kolíše. Pri stúpaní predku sa prudko zmenšuje, zatiaľ čo pri klesaní sa ešte prudšie zväčšuje, takže celkovo sa so vzrastajúcim počtom otáčok stále zväčšuje i prístrojová rýchlosť, ktorá v tretej otáčke dosahuje 280 až 300 km/h.

Behom vývrtky pilot stále pociťuje silné chvenie lietadla a rázy do pedálov.

Chovanie lietadla  v ľavej a pravej vývrtke sa v podstate nelíši. Neustálenosť a nepravidelnosť ľavej vývrtky je obvykle väčšia než u pravej, túto zásadu však nie je možné stanoviť jednoznačne.

Priemerná doba jednej otáčky je 4,5 s, v pravej vývrtke býva otáčanie energetickejšie – doba otáčky je 4 s, v ľavej vývrtke – 5 s.

Strata výšky na jednu otáčku je 150 až 200 m. Celková strata výšky za 3 otáčky včítane vybrania do horizontálneho letu je 2000 až 2200 m.

Poloha krídielok má malý vplyv na chovanie lietadla vo vývrtke. Vychýlením krídielok “po vývrtke” sa otáčanie trocha spomalí, naopak pri vychýlení krídielok “proti vývrtke” sa lietadlo otáča energickejšie. V oboch prípadoch však vývrtka zostáva neustálená a nerovnomerná.

Vysunutím brzdiacich štítov sa charakter vývrtky prakticky nezmení. Rovnako posunutie ťažiska v povolenom rozmedzí centráží nemá vplyv na priebeh ani na vybranie vývrtky.

Násobok preťaženia sa v priebehu vývrtky stále zväčšuje. Ku koncu tretej otáčky jeho maximálna hodnota dosahuje 2,5 až 2,8 g.

Charakteristika vývrtky vo veľkých výškach (začiatok prechodu 9500 m) sa prakticky nelíši od charakteristiky vývrtky vo výške 5000 až 6000 m.

Vybranie vývrtky

Vývrtku je možné spoľahlivo vybrať v ktorejkoľvek fáze.

  1. Pri vyberaní úmyselnej vývrtky je nutné zachovať tento postup:
    • 15 až 20° pred zvoleným orientačným bodom plne vyšliapnuť pedál proti vývrtke, potom ihneď potlačiť riadiacu páku mierne za neutrálnu polohu
    • akonáhle sa otáčanie lietadla zastaví, zrovnať pedále do neutrálnej polohy, zvýšiť výkon motora a pri vpr = 350 km/hplynule vyviesť lietadlo zo strmhlavého letu
  2. Pri vyberaní neúmyselnej vývrtky je nutné zachovať tento postup:
    • stiahnuť POM na voľnobeh
    • určiť zmysel otáčania lietadla
    • nastaviť kormidlá “po vývrtke”, t.j. pedál plne vyšliapnuť v smere otáčania a riadiacu páku plne pritiahnuť, krídielká sú v neutrálnej polohe
    • vývrtku vybrať rovnako ako pri úmyselnej vývrtke
  3. Stanovený postup vyberania a veľkosti vychýlenia kormidiel je nutné prísne dodržiavať , inak sa môže vyberanie vývrtky predĺžiť, alebo lietadlo môže prejsť do vývrtky opačného smeru, alebo do vývrtky na chrbte.
    Oneskorené potlačenie riadiacej páky po vyšliapnutí pedálu proti vývrtke  môže mať za následok prechod do vývrtky opačného smeru. V tomto prípade je nutné nastaviť kormidlá “po vývrtke” (krídielka neutrálne) a vybrať vývrtku spôsobom uvedeným v odseku č. 1.
    Ak sa pri vyberaní vývrtky najskôr plne potlačí riadiaca páka, zatiaľ čo pedále zostanú “po vývrtke”, lietadlo prejde do vývrtky na chrbte

    K vybraniu vývrtky na chrbte je nutné:
    • pedály a krídielka nastaviť do neutrálnej polohy a súčastne pritiahnuť riadiacu páku až sa otáčanie lietadla zastaví
    • po zastavení otáčania vybrať lietadlo zo strmhlavého letu
    • Upozornenie:  Úmyselná vývrtka na chrbte je zakázaná !
  4. Pri normálnom vyberaní vývrtky sa nedoporučuje úplne potlačiť riadiacu páku, pretože následkom toho lietadlo prejde  na záporné uhly strmhlavého letu a vyberanie je spojené s veľkou stratou výšky.
  5. Veľmi veľké a prudké pritiahnutie riadiacej páky v začiatočnej fázi vyberania strmhlavého letu môže spôsobiť opätovný pád do vývrtky.
  6. Ak sa nepodarilo vývrtku vybrať je nutné znova nastaviť kormidlá “po vývrtke”, t.j. pedál plne vyšliapnuť v smere otáčania a riadiacu páku plne pritiahnuť (krídielka neutrálne) a po polovici otáčky zopakovať vyberanie vývrtky spôsobom uvedeným v odseku č. 1.
  7. Ak sa vývrtku do výšky 1500 m nad terénom nepodarí vybrať, musí pilot opustiť lietadlo katapultážou.

 

16. Zvláštne chovanie lietadla pri lete minimálnou rýchlosťou

Lietadlo sa pred dosiahnutím pádovej rýchlosti začne mierne chvieť, prejavujú sa značné rázy  ako na smerovom kormidle, tak na krídielkach. Ak pilot v tomto okamžiku potlačí riadiacu páku asi do polovice chodu, lietadlo neprejde do pádu. Ak naopak naďalej priťahuje riadiacu páku, výškové kormidlo stráca účinnosť, lietadlo dosiahne pádovej rýchlosti a skloní sa prudko predná časť pod horizont, a to pri voľnobehu s miernym náklonom na ľavé krídlo, s plným plynom na pravé krídlo. Po potlačení riadiacej páky lietadlo naberá rýchlosť. Pri dosiahnutí vpr 200 km/h pozvoľným priťahovaním riadiacej páky lietadlo vychádza z pádu.

PÁDOVÉ  RÝCHLOSTI  LIETADLA 

Režim letu

 Prístrojová pádová rýchlosť v km/h

Bez vonkajších bremien

S prídavnými nádržami 

Podvozk zasunutý,

klapky zasunuté

Nominálny režim

150 km/h

160 km/h

Vzdušný voľnobeh

155 km/h

165 km/h

Podvozok vysunutý,

klapky vysunuté na 15°

Maximálny režim

135 km/h

145 km/h

Vzdušný voľnobeh

140 km/h

150 km/h

Podvozok vysunutý,

klapky vysunuté na 30°  

Maximálny režim

130 km/h

135 km/h

Vzdušný voľnobeh

135 km/h

140 km/h

 

17. Zvláštnosti techniky pilotáže pri lete maximálním M = 0,75 a vpr max. 800 km/h

Pred začiatkom zvyšovania rýchlosti na M = 0,75, alebo vpr max. 800 km/h je nutné:

  • upresniť smer letu ( rozhonu )
  • uzavrieť vetranie oboch kabín
  • skontrolovať zaistenie a utesnenie oboch kabín

Po tejto kontrole previesť lietadlo do strmhlavého letu zatáčkou o 180° s maximálnym výkonom motora. Uhol strmhlavého letu 30 až 45° podľa umelého horizontu. Pod dokončení zatáčky a zrovnaní do priameho smeru prestaviť vyvažovaciu plošku výškového kormidla do krajnej polohy “ťažký na hlavu”. V tomto postavení pilot do M =0,65 a vpr 620 až 650 km/h cíti na riadiacej páke mierny ťah. Po dosiahnutí uvedenej rýchlosti sa sila na riadiacej páky mení na tlak, ktorý pri vpr 800 km/h dosahuje hodnoty až 15 kp. 

Ak pri zvyšovaní rýchlosti je priebeh síl pôsobiacich na riadiacu páku iný a nulová sila  nie je v rozmedzí vpr 620 až 650 km/h, alebo lietadlo visí na stranu viac  než 1/3 výchylky riadiacej páky a gulička zatáčkomeru pri vyrovnaní smeru smerovým kormidlom je vychýlená o 1 priemer, je nutné naberanie rýchlosti (rozhon) prerušiť, lietadlo všestranne vyvážiť a znova zalietnuť.

Po dosiahnutí M = 0,7 sa na palubnej doske vľavo hore rozsvieti červená signalizačná žiarovka, upozorňujúca pilota na nebezpečie prekročenia dovoleného M. Súčastne sa automaticky otvárajú brzdiace štíty a rozsvieti sa ich signalizačná žiarovka. Zvyšovanie rýchlosti do M = 0,75 je možné, avšak lietadlo sa bude chvieť.

Pri naberaní rýchlosti vpr 800 km/h je nutné udržiavať rýchlosť podľa machmetra M = 0,68 až do výšky 2000 m, a to zväčšovaním, alebo zmenšovaním uhla klesania (aby sa nevysunuli brzdiace štíty) a až po dosiahnutí tejto výšky začať sledovať i rýchlomer. Tak lietadlo ľahko dosiahne vpr max = 800 km/h do výšky 1000 m.

Prevádzanie lietadla zo strmhlavého letu do stúpania je nutné vykonávať plynule so sústavným uberaním otáčok motora. So zmenou rýchlosti a ťahu motora je nutné lietadlo vyvažovať podľa potreby.

Meniť polohu vyvažovacej plošky výškovky v priebehu strmhlavého letu je zakázané ! Lietadlo zo strmhlavého letu vyberať pozorne a citlivo, pozvoľna zmenšovať tlak na riadiacu páku a prevádzať lietadlo do stúpania.

Ak je tlak na riadiacu páku náhle prerušený, hlavne pri dosiahnutí maximálnej rýchlosti, dôjde k energickému vyberaniu lietadla s možnosťou prekročenia maximálneho prevádzkového preťaženia. Ak príde k prekročeniu medzného čísla M (napr. ak sa nevysunú vzdušné brzdy), je nutné ihneď stiahnuť POM do polohy voľnobehu, pevne držať riadiacu páku, pozvoľna vyberať lietadlo zo strmhlavého letu a nepripustiť, aby boli prekročené medzné prevádzkové obmedzenia.

Ak je turbulentné ovzdušie, vyberať lietadlo zo strmhlavého letu s menším preťažením, pretože dochádza k prudkému a nekontrolovateľnému zväčšeniu preťaženia až o tieto hodnoty:

W = 5 m/s . . . . . . . .  ny = 2,0 g
W = 10 m/s . . . . . . .  ny = 4,0 g
W = 20 m/s . . . . . . .  ny = 8,0 g

Po vybratí lietadla zo strmhlavého letu prestaviť vyvažovaciu plošku výškovky do polohy odpovedajúcej rýchlosti 350 km/h.